Ako sa nám žije v Nórsku: Časť 3. Čo nám, prekvapivo, najviac chýba?

Autor: Dominika Hoferková | 9.2.2017 o 19:56 | (upravené 9.2.2017 o 22:29) Karma článku: 9,18 | Prečítané:  2694x

,,Čo ti tu chýba úplne najviac?" ,,Už si sa ma to pýtala." ,,Áno? Nepamätám si to. Stále nad tým rozmýšľam." ,,Ľudia." ,,Aj tebe??" ,,Domi, veď to si mi povedala ty ráno."

Tí Slováci, to je strašný národ. Závidia ti aj nos medzi očami.
Bože, ako mi len chýbajú!
Maminka, babka, dedko.... Slavka, Radek, Timejka (musím vymenovať všetkých, aby nevznikli roztržky alebo oduté líca).
No nielen oni- aj TY! Aj keď ťa možno ani nepoznám.

Tá spontánnosť, zhovorčivosť a vrúcnosť.
Neraz som si počas dlhej cesty autobusom alebo v čakárni u lekára vypočula úžasný životný príbeh úplne neznámej babičky. Behal mi mráz po chrbte pri pomyslení, že aj ja by som prišla o muža (ktorého nemám) taká mladá, a vychovávala 5 malých detí (ktoré tiež nemám) úplne sama. 
Oslovovala ma "rybinko", dotýkala sa mojej ruky. So smútkom v očiach spomínala, že aj ona má takú vnučku, ako som ja. Študovanú. Ale býva v zahraničí, lebo tu zarobí máličko. A oni chcú s priateľom v živote niečo dosiahnuť.

Takí sme.
Pokorní. Láskaví. Zábavní. Pohostinní a priateľskí.
Keď sa ma spýtate, ako sa mám, naozaj vás to zaujíma. Zapamätáte si, že mám malého bračeka a papagája, ktorý trpí depresiami. Stačí jediná káva, a viem, čo by ste NAOZAJ chceli robiť- keby ste tak nepotrebovali peniaze.

,,A akí sú, tí Nóri? Sú takí chladní, ako sa hovorí?"
Áno. Sú iní. Vybočujú z davu a neboja sa toho.
Sú sebavedomí a rýchlo dospelí. Zodpovednosť, ktorá nám robí vrásky a prináša temné sny, je pre nich výzvou. Túžia niečo dosiahnuť, niekým byť.

Nežijem v ideálnej krajine, aj keď sa to tak môže mnohým zdať. Žijem v krajine ľudí, ktorí majú svoje chyby, no v tomto článku sa ich nedozviete.

Tak, ako som sa v USA naučila komunikovať, ale aj prejaviť lásku a vyjadriť pochvalu, v Nórsku sa učím sebavedomiu, ktoré nám doma toľko chýba. Beriem zodpovednosť na vlastné plecia a príležitosť chytám za pačesy.
Aj si doma občas poplačem, ale to už nikto nevidí.

Vraj, mladí ľudia, ktorí odídu do zahraničia, by sa mali neskôr vrátiť na Slovensko a zvestovať tajomstvá úspechu, ktorým sa "tam vonku" priučili.
Posielam vám, teda, odkaz o národe, ktorý stojí s hlavou vysoko vztýčenou. Ktorý sa nebojí prejaviť svoju nespokojnosť. Nebojí sa ničoho.

Ani my sa nebojme. Sme predsa Slováci. 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ako šperk, ktorý vyhrával vojny, prehráva boj s časom

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

EKONOMIKA

Slovák vytvoril nový dizajn pre TANAP, majú oň záujem

Baví ho, keď sa môže podieľať propagácii Slovenska.


Už ste čítali?