„ No, to asi ťažko, zlatko, kde zoženiem lekvár a perníkové korenie?“
Určite to mnohí poznáte – pár dní v zahraničí je super, úplná očista mysle. Očista tela už menej, lebo cestovanie ide ruka v ruke s dobrým miestnym jedlom (teda,aspoň ja mám potrebu všetko okoštovať). A potom príde ten inkriminovený moment- začne sa vám cnieť. Čo je väčším symbolom domova, ako rozvoniavajúce kura od maminky alebo babkina jablková štrúdľa? Vône sa mi vrývajú do pamäte úplne najhlbšie a časom sa pretvoria na nikdy nehasnúce spomienky.
Radi by ste si pripomenuli domovinu alebo sa pochválili zahraničným kamošom, že naša slovenská kuchyňa je najlepšia na svete? Tak sa dobre pobaľte, moji milí, a vytvorte si tak kúsok svojho Slovenska kdekoľvek kam vás nohy zavedú!
Nielenže má balenie svoje fázy, ktorým sa väčšinou nevyhne ani ten najskúsenejší balič (viď. predchádzajúci článok (https://hoferkova.blog.sme.sk/c/445386/ako-sa-nam-zije-v-norsku-cast-2-ako-sa-pobalit-na-cely-zivot-1-2.html), no existujú aj tzv. všeobecné sťahovacie kategórie- veci, ktoré si treba pobaliť, ak odchádzate na dlhšie- kamkoľvek idete. A ak sa chcete vybrať „na vandrovku“ do Nórska, zbystrite, prosím pozornosť.
Prvou kategóriou je už spomínané mäso. Kvalitné klobásky, slaninku alebo údený bôčik v Nórsku tak ľahko nenájdete. Nezabudnite ani na bryndzu... Zoberte čo najviac! Veru,veru, hovorím vám, toto rozhodnutie nikdy neoľutujete.
Kategória 2, našim slovenským srdciam najbližšia. Alkohol a cigarety.
Keď som bola prvýkrát v Nórsku, pracovala som v jednom zašitom hosteli v dedinke Mjolfjell. Dostala názov podľa krásnej hory, ktorá akoby bola poprášená múkou. Ako v rozprávke, čo? No najbližší obchod (mini turistické potraviny) bol 7km od hostela, a keďže moja pracovná doba od nevidím-do-nevidím mi veľa výletov neumožňovala, zavítala som tam len zopárkrát. No vždy som sa na to poriadne vystrojila, namaľovala, vyčesala, obliekla tie najkrajšie šaty. Bol to totiž môj jediný kontakt s realitou. Tak som sa tešila, že som v civilizácii, že som to chcela patrične osláviť (rozumej- zapiť). Keď som sa však môjho nórskeho kolegu opýtala, kde majú víno, neviem čí šok bol väčší- môj alebo jeho? V nedeľu, a v potravinách, sa predsa víno kúpiť nedá! To predsa vie každý (okrem mňa). A tak som z obchodu odchádzala nielen s dlhým nosom, ale aj ponaučením, že treba využiť každé jedno „decko“ z alkoholovej kvóty. Tú nájdete aj s popisom a obrázkovou ukážkou aha, tutok: http://www.toll.no/en/goods/alcohol-and-tobacco/quotas/
Čo sa týka toho domáceho páleného, nič lepšie ako kopaničiarsku slivovicu nepoznám. Vlastne, už zopár rokov chodievame na koštovku slivovice (áno, vážne to existuje) na Chvojnicu. Kým sa prepracujete všetkými vzorkami, ktoré vás zaujmú alebo všetkými, ktoré máte zaplatené v rámci vstupného, ste „opitý jak Štolverka“. Veľmi matne, ak vôbec, si vybavujete, čo vlastne bolo v tombole. A tak vás vždy ráno čaká prekvapenie v podobe buťulky obtiahnutej jeleňou kožou, nejaký ten mixér alebo cestovný kufor. Možno ste to vyhrali vy, a možno niekto úplne iný, to sa však už nikdy nikto nedozvie. Kopaničiarske skvosty však do batožiny zo zásady nebalím, istota je gulomet, tak vždy vsádzam na pálené so slovenským kolkom, pri ktorom si som istá, že nepresiahne povolených 60% alkoholu, a ja tak šťastne docestujem na miesto určenia. A keď máte menej než 20 rokov, na alkohol zabudnite úplne, moc si nevypijete. Mladé uchá môžu len alkohol do 22%.
Keby sa vám ale predsa len minú všetky zásoby z domu, pivo kúpite v každých potravinách. V nedeľu sa zakryje plachtami a všetci sa tvária, že neexistuje. Ostatné- tvrdšie doplníte len v špeciálnych obchodoch- Vinmonopolet (vínmunupule). Teda, pokiaľ sa vo vašom okolí nejaký vôbec nachádza. S otváracou dobou je to tiež celkom švanda- cez týždeň 10-18, v sobotu 9-15 a v nedeľu, ako už všetci vieme, sa alkohol predávať nesmie! Takže najväčšie divadlo sa v Nórsku odohráva, keď v piatok a v sobotu pred zatváračkou všetci rýchlo utekajú do Vinmonopolet. Aby mali vôbec večer čo piť, lebo dovoliť si kupovať alkohol priamo v bare alebo na disko, je teda veru drahý špás. (O tom vám môže porozprávať Andy Šľachetné Srdce, ktorý na vianočnom večierku, tak ako je na Slovensku zvykom, popozýval kolegov na pivo za 12 eur. A hneď niekoľkokrát. Ale vyrovnával sa s tým celkom v pohode, keďže mal moju nórsku kreditku.)
Nóri sú podľa mňa skvelí ľudia (mnohí by oponovali), no zo skúsenosti, celkom lakomí. Všetko je STRAŠNE drahé a na všetkom treba ušetriť . „Toho Krystalu (niečo ako Jar) len úúúplne máličko, lebo (akože) šetríme životné prostredie.“ Alebo: „vieš, Dominika, nemôžeš toľko pracovať, choď si napríklad aj... zabehať. Budeš mať hrozne veľkú výplatu.“
Zvykla som si teda už, že hocikam do sveta sa vyberiem (a v Nórsku to platí duplom), snažím sa zamestnávateľovi priniesť aspoň malú pozornosť zo Slovenska. Jednak mám možnosť porozprávať im niečo máličko o našej krásnej krajine, a ukázať, že naša kultúra je naozaj kultúrna. Že sa vieme správať, sme poriadne vychovaní a aj vzdelanie máme. Zvyknite si- na darčeky pre nič za nič nie sú zvyknutí, no určite v ich očiach poskočíte ihneď o pár pomyselných schodíkov. Zlepšíte si tak vašu štartovaciu pozíciu, a to sa, veru, cení! Pribaľte si teda dobrú fľašku medoviny alebo ešte lepšie, pálenky. A zopár čokolád navyše. Kúsok Slovenska poteší nielen prísneho nórskeho zamestnávateľa, ale aj vaše chúťky a nervy.
Keď budete mať deň na ... no, proste, deň blbec, nie je nad to sa trošku polutovať s Horalkou v ruke a čajom z lipových kvetov od maminy. Ak ste hubári, berte aj sušené huby- tie sú drahé asi úplne všade, a neexistuje lepšia psychohygiena než prechádzka po lese a ruky zašpinené od hliny. No keď sem prídete v lete, a budete niekde blízko lesíka, šup tam, Nóri huby nezbierajú (strachoprdi), a tak dubáky väčšie ako dlaň, budú čakať len na vás.
A nezabudnite, na pošteklenie chuťových pohárikov najlepšie poslúži korenie- rasca (po našom kmín), bobkový list alebo to spomínané, perníkové. Väčšina korenín sa dá zohnať, ale aby ste si ušetrili lietanie po meste a peniaze, kúpte všetko pekne na Slovensku.
Nízky level korupcie, klientelizmu... Ale s podpultovým predajom som sa stretla, veru, až v Nórsku. Zo zdravotných dôvodov je zakázaný predaj niektorých esenciálnych olejov. Napríklad čajovníkový (tea tree) síce nájdete ako súčasť produktov, no ten echtovný, 100%-ný kúpite len so šťastím. Ja som išla do lekárne ako na istotu. Mladé lekárničky sa pozreli na seba, skontrolovali, či niekto nepozerá, nepočúva, a potom ma poslali o 2 ulice ďalej, že sa tam mám s veľkým úsmevom spýtať znovu, a možno sa mi pošťastí.
Aj sa mi pošťastilo, zaplatila som v prepočte niečo cez 30 eur a so zmiešanými pocitmi som odkráčala.
Ponaučenie: esenciálne oleje, a vlastne, akúkoľvek kvalitnejšiu (drahšiu) kozmetiku, doplnky výživy a vitamíny nakúpte doma. Ceny v Nórsku sú niekoľkonásobne vyššie! Preto, všetci nakupujú zo zahraničia- dobre si zapamätajte stránku www.iHerb.com , určite si na ňu ešte radi pospomínate.
Keď sa šťastie unaví, aj na Slováka sadne, no keď sa nedarí, tak sa nedarí poriadne. Určite nechávajte nič na náhodu, zdravie a psychickú silu ani býk budete potrebovať ako ešte nikdy predtým. Pred odchodom zájdite za obvodným lekárom, vysvetlite mu situáciu a dajte si predpísať aj antibiotiká, aj lieky proti bolesti, prechladnutiu, črevným problémom, atď. Krabičky doma zahodím, no príbalový letáčik prilepím k liekom, keby mi páni colníci náhodou otvoria kufor. Nech si ušetrím zopár nepríjemností už pri aj tak dosť dlhom a náročnom cestovaní.
Keby ste sa náhodou v Nórsku ocitli niekde v Tramtárii, uprostred ničoho, tak ako ja posledné 2 letá, maják záchrany svieti v najbližších potravinách. Tie by mali byť vybavené základnými liekmi od bolesti, proti prechladnutiu, vitamínmi, ale aj napríklad 100%-ným Aloe Vera.
Určite si nezabudnite zobrať všetkz nabíjačky, klasika. A navyše, 2 mobily (alebo 1 na 2 SIMkarty) poslúžia ako záchrana v núdzi. S nórskym číslom sa konečne budete môcť pripojiť do aplikácií ako Uber, nsb.no (železnica) a budete sa cítiť už trošku ,,nórsky". Nedajte sa však oklamať prvým dojmom.
Dlhá cesta pred nami... No nezabúdajte, stačí sa poriadne poobzerať, poriadne počúvať, a možno začujete aj rodnú reč. Tak ako my, v mestskej, keď sme zistili, že ten šofér- sympaťák, čo nás vozieva, je vlastne Slovák. Rýchlo sme ho utekali aspoň pozdraviť- a to ste mali vidieť, ako mu zasvietili očká. Tak si navzájom pomáhajme, raďme a podporujme sa. Národ sme síce malý, ale šikovný!
A keďže viac hláv vymyslí viac ako jedna, tak šup sem s tými vašimi vychytávkami! Bez čoho neodídete z domu?
Budem sa tešiť na všetky tipy a triky!
Vaša, Dominika.
