Ako sa nám žije v Nórsku: Časť 2. Ako sa pobaliť na celý život 1/2

Autor: Dominika Hoferková | 25.1.2017 o 21:04 | (upravené 26.1.2017 o 18:32) Karma článku: 8,45 | Prečítané:  2346x

Andy, to mi nemôžeš zobrať ani len tie Kávenky? Veď počkaj, keď ti bude smutno a budeš plakať, že si si nič také nezbalil!

Úplne prvý nákup, ktorý som urobila ako prípravu na odchod, boli sladkosti. A veruže som sa pripravila, ani do proti-atómového krytu. Všeho- všudy, zrátané, podčiarknuté- celých 5 kg.  Moja vina, moja vina, moja vina. Ale aj vina Lidl-u, lebo zrovna, ako na tú potvoru, mali retro týždeň. Pomysli čo i len na sekundu na odchod do zahraničia a skús odolať retro baleniu Granka.

Už vtedy som vedela, že Andyho nenechám trpieť a nejakú tú hriešnu sladkôstku z domoviny mu rada podarujem. Pamätám si, ako som sa utápala v slastnom pocite, že to vlastne ON je ten neskúsený, ktorý nemá šajnu, do čoho ide- veď JA som si už čo-to s Nórskom odžila. Och, tá sladká nevedomosť. Poznáte to, ako sa to hovorí- keby som bol býval vedel, čo ma čaká, nikdy by som sa do toho nepustil?! Presne tak, milí moji, ktorí sa chystáte do Nórska a myslíte si, že už niečo o ňom viete (lebo ste si pozreli pár fotiek, geografickú polohu, prečítali zopár blogov a naštudovali kráľovský rodokmeň)? Tudle! Aj keď ste všetky tieto kroky už dávno podnikli, o Nórsku viete možno 3 známe fakty: 1. je tu zima. 2. Je tu VŠETKO drahé 3. Funguje tu čiastočná prohibícia

Termín sa už blíži, letenky máte, navštívili ste celú rodinu, pripili si na „lepšie zajtrašky“ s najlepšími kamošmi. Ale.. ako sa vlastne zbaliť na celý život? (na tomto mieste vás zamrazí, tak čítate ešte raz- áno, na CELÝ ŽIVOT)

Keby ste išli do Španielska, beriete prechodnú bundičku na zimu, plavky, 2 krabičky pancreolanu (pri prejedení sa sušenou šunkou) a 3 krabičky Ibalginu (na zmiernenie opice po 3 litroch voňavého červeného vína). Ale čo zobrať so sebou do Nórska? Vzhľadom na polohu a všetky 3 spomínané fakty, prechádzate viacerými fázami balenia:
1. Veď toho ani toľko nepotrebujem, bude mi tam super, zbalím nejaké oblečko, topánky, hygienu a ostatné dokúpim z prvej nórskej výplaty (v tomto momente vám v očiach preblikávajú doláre ako strýkovi Držgrošovi).
2. Začínate si pomaly, ale iste uvedomovať, že na zabývanie sa v Nórsku nestačí len letenka, najprv treba veľa siať, aby ste mohli hojne žať J Letenka je vlastne to najmenej, a tak pomaly rátate všetky položky- ubytovanie (nebodaj chcú 3-mesačný depozit), niečo do bytu (prenajímajú sa väčšinou nezariadené), elektrina, internet... prvá výplata až za mesiac (ak sa vám dovtedy podarí vybaviť všetky papierovačky).. a vlastne, pardón, po novom je čakacia doba na nórsky účet 8 týždňov.
Fáza 3.- šetrenie: Vo veľkom nakupujete mäso (ešte za lacno), alkohol (tiež za lacno), čokolády proti depresii a teplé- teplejšie-najteplejšie oblečenie .
4. fáza nostalgie- zbalený kufor, ktorý už dávno presahuje svoju maximálnu hmotnosť ďalej dotláčate náhodne zvolenými predmetmi, ktoré by vám- nedajbože! mohli chýbať a nedajbože! by ste ich v tej drahej krajine museli kupovať.
5. Zúfalstvo, strach, hnev a chaos- nepamätáte si, čo ste si zbalili, oblieva vás pot zakaždým, keď rozmýšľate, čo by vám mohlo chýbať. Tisíci raz kontrolujete doklady.
6. A v Nórsku nakoniec zistíte, že tie veci, ktoré vám najviac chýbajú, vlastne ani nie sú vecmi J

Ako by to bolo len včera, tak dobre si vybavujem zdesenie v očiach mojej mamy, keď som po druhom lete strávenom v Nórsku (kde som sa stravovala za vlastné a varila si sama) prišla s tým, že som vegetariánka. Všetci Čechoslováci sme boli. Mnohí nie tak úplne z vlastného presvedčenia, skôr nás k tomu účinne presvedčili ceny mäsa.
Predstavte si rodinu z dediny, ktorá chová prasiatka a hydinu na mäso. Keď Miško (všetky prasiatka sa tak volali, a všetci psi zas Dalibor) vyrastie, zvolá sa celá rodina, pije sa, hoduje, oškvarkuje, klobáskuje, proste.. zabíjačkuje. Tak to sme my. Navyše, ako skoro každá slovenská rodina, považujeme jedlo bez mäsa za dezert alebo taký ľahší predkrm.

Väčšie zdesenie však nastalo, keď som oznámila, že ani do Nórska neberiem mäso. Však načo, keď ho nejem. (no nie?) Nastali týždne predviedčania, babka s dedkom nespali, a pri každej príležitosti sa ma snažili dokŕmiť tým najpodstatnejším (hádajte, čo to bolo). No ako to tak býva, rodinná rada rozhodla, že mäso sa berie, a basta! A tak sme chcene-nechcene (chvalabohu!) balili slaninu, salámy, klobásky, hovädzie aj morčacie mäsko, no dokonca aj oškvarky alebo tlačenku (POZOR! všetko musí byť vákuovo balené). Oficiálne je možné doviezť až 10kg mäsa a syrov na osobu. Mojou najväčšou dilemou však bolo, ako docieliť, aby to mäso bolo konzumovateľné aj po príchode. A ako to spraviť tak, aby ste vaše super-teplé oblečko nevystavili nechcenému batikovaniu.
Ak máte v Nórsku ubytko, smerujete do destinácie blízko letiska a letíte ideálne z Viedne, „všecko v cajku“. Mäso poriadne zmrazíte, zabalíte do alobalu, fólie, niekoľkých igelitiek a obmotáte uterákmi. Po príchode na miesto ho budete mať tak akurát- pripravené na porcovanie do mrazáku.
 

Kontrola zhora však stále trvá, každý druhý hovor cez Skype začína nevinným zisťovaním, čo sme jedli (rozumej: či bolo mäso) a informovaním sa o stave mäsa v mrazáku. Odkedy sme odišli, sa mamina chystá na humanitárnu misiu „Zachráň Dominiku“ a tak sa už ani neobťažujeme prevracať očami, keď mi babka, krstná a mamina denne volajú, čo ešte potrebujeme. A pritom to jediné, čo naozaj potrebujem, sú oni a ich podpora, vďaka ktorej zvládam veci, o ktorých som nikdy nesnívala- tak ďaleko od rodnej hrudy.

Pokračovanie článku: ZAJTRA .... bude aj zoznam vecí, ktoré sme si pribalili my, a veruže sme dobre spravili!

P.S.: Ja viem, väčšina z vás tam doma, si myslí, že Slovák Slovákovi závidí aj nos medzi očami a keby ste v koncoch, nikto nepomôže (naopak, len sa poteší z vášho nešťastia). No skúsili ste niekedy zistiť, ako je to so slovenskými komunitami žijúcimi v zahraničí? Keď som ešte počas strednej školy vycestovala do USA, moja americká rodinka organizovala tzv. Czech-Slovak festival v mestečku Phillips v štáte Wisconsin. Nevedela som, čo čakať, až kým to nevypuklo. Oblečená v slovenskom kroji som bola súčasťou 3-dňovej udalosti, na ktorú prišlo asi 20 000 potomkov Slovákov a Čechov z celého štátu. Vtedy som si uvedomila, čo znamená národná hrdosť. Tento rok v lete som zase videla ako si pomáhajú a vzájomne sa podporujú mladí Česi a Slováci v nádhernom nórskom Flam. A pred 2 mesiacmi som bola osobne svedkom toho, koľko ľudí ochotne odpovedalo na našu žiadosť, keď sme v zúfalstve poprosili o pomoc so sťahovaním nábytku vo Facebookovej skupine (Slováci v Nórsku). Zoznámili sme sa tak s milými ľuďmi, ktorých jedinou odpoveďou na moje „prečo nám pomáhate?“ bolo „aj nám pomohli, keď bolo treba“.

Rovnako sa dnes cítim aj ja. Možno viem iba o štipku viac než vy, no som ochotná sa o tieto vedomosti podeliť s vami, ktorí sa chystáte na dobrodružstvo podobné tomu nášmu. Ako sa presťahovať a nezblázniť sa- krok po kroku, rady a tipy ako sa orientovať v neprehľadnom systéme,  v krajine, kde sa ako prvé nórske slovo naučíte „Tilbud“ (zľava).

Zatiaľ mám pre vás 2 prvé, no snáď najdôležitejšie rady:
Nesťahujte sa sem na zimu (tak ako my) a hlavne si to sem najprv prídite pracovne obkuknúť - aspoň na sezónu.

A prídite obkuknúť aj ten môj zajtrajší článok. Poteším sa.

Vaša, Dominika.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Milióny na štadióny míňajú svoj cieľ. Polovicu dotácií si rozdelí päť podnikateľov

V Košiciach má vďaka štátnej dotácii stáť nový futbalový štadión. Klub však skrachoval.


Už ste čítali?