Ako sa nám žije v Nórsku- Časť 1: Ako sa presťahovať a nezblázniť sa z toho

Autor: Dominika Hoferková | 14.1.2017 o 18:18 | Karma článku: 11,51 | Prečítané:  6046x

„Pane, musíte si dokúpiť extra príručnú batožinu.“ „Ale my na to už nemáme čas, taxík meškal a gate sa o chvíľku zatvára.“ Slečna nepohne ani brvou a s úsmevom pokračuje:„kancelária WizzAir sa nachádza na úplnom začiatku letiska."

Andy sa snaží ignorovať môj „ja som ti to hovorila“ pohľad a rozbieha sa. Ticho ho nasledujem nešikovne rozhadzujúc rukami, v ktorých ledva držím zimnú bundu a štanglu salámy, ktoré som musela vytiahnuť z príliš ťažkej batožiny.

Keď si upotení, po strašnej noci strávenej na vlakovej stanici v Bohumíne, meškajúcom taxíku smer letisko, sadáme na posledné 2 voľné miesta na Gate, myslíme si, že už máme všetko ťažké za sebou. Posledné SMS-ky domov a fotka dokazujúca, že sme „to prežili“ a hurá za novým, lepším životom!

Nie, že by sme sa doma nemali dobre, nie, že by sa nám celkom nedarilo alebo by sme boli nespokojní. Proste, chceli sme si to vyskúšať. Aké to bude, žiť v mojej vysnívanej krajine, ktorá ma posledné 2 letá obdarúvala takými super zážitkami, obklopila krásami, skvelými ľuďmi. A  nebola zrovna skúpa na korunky (tie nórske).

Po takmer 24 hodinách cestovania sme konečne TU a to nadšenie je neopísateľné! Len my a naše 3 obrovské kufre. AirBnb na 2 noci je jediná istota, ktorú teraz máme.

Toto je ešte len začiatok, kamaráti! Až teraz začne celá tá sranda..

Na reakcie z Finn.no nikto neodpisuje a my zúfalo potrebujeme byt. Môj najvernejší kamarát Google radí, že realitná kancelária prenajímajúca byty je 15 minút cesty. Volám agentovi, ktorý mi s pokojom angličana oznamuje, že nemá čas. Run or Fight (uteč alebo bojuj). „A za 15 minút si na mňa čas nájdete?“ podľa ticha v telefóne usudzujem, že pán je zrejme odzbrojený. Výhra! Za pár dní sme sa nasťahovali do nového bytu. Lokalitu som vyberala spôsobom.. ehm, poznáte tie filmové scény, kde roztočia glóbus, zatvoria oči a náhodne ukážu prstom bod na mape? No, tak asi tak. (ale sami to radšej neskúšajte! ) No keď som uvidela obchod hneď pri byte a výborné MHD spojenie, spadol mi zo srdca obrovský kameň.

A teraz tie srandy spojené s prisťahovaním sa do Nórska, s ktorými bežný Slovák neráta: Potrebujete (chcete) si prenajať byt a odfukovať vo „svojom“. Radi by ste sa sem-tam aj ozvali domov cez Skype a predsvedčili sa na vlastné oči, či sú živí a zdraví (aj bez vás). Na toto funguje „jednoduchý“ postup, ktorý má len pár maličkých chybičiek krásy.
 
Veľmi zjednodušene: na podpis takej zmluvy (o prenájme, na internet) potrebujete tzv. nórske ID alebo D-number ( aneb prisťahovalecká Alfa a Omega) . Lebo, so svojím slovenským pasom alebo občianskym si môžete tak akurát... veď vy viete :)
Háčik č. 1: také vybavenie trvá (v Osle) momentálne asi 2 mesiace – teda, aby som bola presnejšia, musíte so všetkými papiermi a vyplnenými formulármi prísť na úrad, a prvý voľný termín na toto „rande na úrade“ je voľný o 2 mesiace.
 Keď sa dopracujete aspoň k tomuto bodu- tramtadadá -ste zachránení! Potom síce čakáte ešte ďalších 10 dní, kým vás nejaký úradník „ocajchuje“ vlastným číslom, ktoré je odtééraz vašim poznávacím v nórskom systéme.
Háčik č. 2: Toto číslo ale nevybavíte bez platnej pracovnej zmluvy a nórskej ADRESY. Šup! A sme zase pri bode číslo 1.

V hlave vám znie znelka z Milionára po neúspešne zodpovedanej otázke. Svetlá sa rozsvietia, hra končí a vy idete domov. Naším jediným šťastím bolo, že som posledné 2 letá brigádovala v Nórsku, a tak som to posvätné nórske číslo už mala. J

A tak sme tu boli, v úplne neznámom svete, v ktorom sme poznali len 1 ulicu- tú, kde bývame (adresu sa učíme naspamäť doteraz), ešte stále si spoje vyhľadávame cez Google mapy a všade chodíme s GPS-kom. A pomaly sme dochádzali na všetky zádrhely.

Zmätení z ponúk internetu, paušálov, z registrácie na polícii a daňovom úrade... konečne sme sa dopracovali ku kúpe SIM-karty, a s nórskym číslom sme sa tu začali cítiť trošku viac „doma“. Každý večer sme rituálne zjedli Milku alebo Študentskú pečať a vyronili pomyselnú slžičku.

 Mali sme byt (chvalabohu!), mali sme aj našu prvú posteľ z Ikey. Ale spať sme na nej nespali, pretože Andy zabudol rozložiť matrac hneď ako ju doviezli. To ste vedeli, že taký matrac sa musí nafukovať až 72 hodín? Po 60 hodinách, 2 nociach (ne)spánku na zemi a krvou podliatych očiach sme sa rozhodli, že ďalšiu noc na zemi už nezvládneme. A tak sme sa na ňu hodili obaja naraz, pre istotu. Aby sme jeden druhému nemohli vyčítať „ty si to pokazil/a“. Alibisti (Poznámka redakcie: matrac  stále drží)

Ak tu nemáte auto, tak ako my, treba vyriešiť nasledovné logické hádanky:
Ako dovliecť z Airbnb do vášho bytu 3 obrovské kufre.
Ako tam priviezť kúpený nábytok, keď chcete aspoň trošku ušetriť?

Tu je teda moje know-how o tom, ako ušetriť pár korún a zariadiť si bývanie. Mám pre vás hneď 2 rady, teda stránky, s ktorými by ste sa mali okamžite skamarátiť:
1. FINN.no – inzertný portál, kde nájdete všetko od PRÁCE, BÝVANIA až po porcelánové taniere vyrobené na počesť 25. výročia korunovácie kráľa. Áno, uvažujete správne, kúpite tu aj nábytok- úplne nový alebo použitý, za výhodné ceny alebo aj ZADARMO (a nehovorte, že vám pri tomto slove nezasvietili očká). Podmienkou vo väčšine prípadov býva vlastný odvoz. Chcete sa niečoho zbaviť, danú vec vyfotíte, oceníte, dáte na internet, kupec zaplatí a vec si odvezie. Má to ešte jedno veľké plus - keď potrebujete skrine, stolík, stoličky, gauč, mixér... naučíte sa veľa nórskych slovíčok.
2. Slováci v Nórsku -  Facebooková skupina, ktorú považujeme za našu najväčšiu studnicu vedomostí. Ľudia oveľa skúsenejší než my, s veľkou pravdepodobnosťou dlhé roky žijúci v rôznych kútoch Nórska si vymieňajú názory, skúsenosti. Nielenže máte možnosť čítať (a sem-tam niečomu ešte nerozumieť), no hlavne môžete požiadať o pomoc a dostať odpovede na otázky, v ktorých ste stratení.
3. Nainštalujte si Uber- tento asi nemusím predstavovať, ak ho nevyužívate, asi ste o ňom počuli v súvislosti so štrajkom taxikárov. Taxíky sú v Nórsku straaaašne drahé a tak Uber ako alternatívny typ taxislužby poslúži ako rýchla a lacnejšia možnosť.

A tak sa s tými 3-mi obrovskými kuframi naloženými v Ubere veziem s mladým pakistanským šoférom. Hrdinka ako ja predsa nepotrebuje pomoc od mladého statného chlapa, a tak sa na ponuku, že „mi pomôže vyniesť tie kufre hore do bytu“ len zasmejem a poďakujem. A tak vlečiem tie kufriská hore schodami sama. Veď som to tak chcela, no nie?

A tak si aj dovezené spotrebiče sama vybalím z krabíc, nastavím nožičky a pozapájam. Pomaly sa zoznamujem so všetkými záludnosťami bytu a samostatného života. K úspešnému nákupu v Ikee potrebujete: 1ks meter, 1ks zápisník so všetkými rozmermi, X fotiek bytu a 1ks frajera, ktorý bude doma domeriavať zabudnuté časti bytu a vŕtať poličky. Potom hlavne s plne naloženým nákupným košom nevystojte radu na samoobslužné pokladne (tak ako ja), lebo tie varešky, návliečky, háčiky, držiaky (atď. atď.) bude treba oskenovať. Po jednom.

Ak toto všetko zvládnete.... Gratulujem! Ste úspešne presťahovaní v Nórsku a môžete začať podrobne študovať zľavové letáky s potravinami! A hlavne makať, aby ste mohli za pár mesiacov pohostiť všetkých známych a rodinu, ktorých ste ešte doma popozývali.

Ja viem, pri pomyslení na opustenie svojho zabehnutého života vás môže pochytiť nadšenie, zmiešané so štipkou nostalgie a lopatou neistoty. A také to naozaj aj je, možno si párkrát poplačete, pokričíte alebo pocítite beznádej. No odmenou za týchto pár dní trápenia vám bude dobrý- lepší-NAJlepší pocit zo seba samého, vzťah, ktorý bude taký stužený ako nikdy predtým a vyhliadka na lepšiu budúcnosť s dôležitou podmienkou - že ste ochotní pre ňu makať.

Ako bonus k tomuto všetkému vám môže postupom času zovšednieť aj nádherná tancujúca polárna žiara alebo nezapadajúce polnočné slnko odrážajúce sa vo fjorde.

A možno si aj vy- tak ako my- začnete viac uvedomovať krásu a bohatstvo nášho maličkého Slovenska. Začne sa vám cnieť za rodným jazykom, kultúrou a tradíciami, dubovým lesom či voňavým vínom. No najviac si začnete ceniť to najdôležitejšie- rodinu, ktorej láska, pomoc a podpora nepozná hranice či vzdialenosti.

A tak už aj my poznáme odpoveď na otázku - aké by to bolo: zbaliť sa, opustiť rodinu, priateľov a odísť do cudzej krajiny... No, jednoznačne, to bude vzrúúšo! :-)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Milióny na štadióny míňajú svoj cieľ. Polovicu dotácií si rozdelí päť podnikateľov

V Košiciach má vďaka štátnej dotácii stáť nový futbalový štadión. Klub však skrachoval.


Už ste čítali?